\"Sme prekvapení postojom zastupiteľstva i primátora, ktorí podľa našich zistení nedisponovali pri rozhodovaní dostatočným množstvom informácií o samotnom projekte a rovnako absentuje štúdia dopadu na životné prostredie, s ktorou sa poslanci nemali možnosť oboznámiť. Sme si vedomí, že Slovensko potrebuje ďalšiu spaľovňu, ale kapacita 21.000 ton ročne je výrazne prehnaná a nezodpovedá potrebám, ktoré sú podľa nás omnoho nižšie, \" uviedla dnes pre TASR koordinátorka toxického programu SPZ Katarína Vrábľová. Podľa vyjadrení SPZ sú skládky odpadov najhorším legálnym spôsobom nakladania s odpadom, ale aj spaľovne zaťažujú životné prostredie a nie sú alternatívou voči skládkam. Spaľovne podľa SPZ produkujú nemalé množstvá odpadov a porovnanie rozdielov vplyvu skládok a spaľovní na životné prostredie je odborne nejednoznačné.
Primátor Veľkého Šariša Róbert Oros pre TASR vysvetlil, že sa mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní zámeru na vybudovanie spaľovne severne od priemyselnej zóny rozhodovalo na základe niekoľkých faktorov. \"Spaľovňa funguje v Prešove už osem rokov. Je monitorovaná on-line systémom, ktorý každých 30 sekúnd zaznamenáva hodnoty emisií a počas tohto obdobia nemala žiadnu poruchu alebo haváriu. Na základe dohody plánuje Fecupral pomáhať mestu aj v rámci sociálneho programu, ktorý by umožňoval obyvateľom mesta platiť menej za odvoz odpadu. V minulom roku sme zdvihli cenu za odvoz a už vidíme, že približne polovica občanov s tým má problém. Tu vidím možnosť, že by sme vedeli odobrať akékoľvek množstvo odpadu, previezť ho do spaľovne, kde by sa pretriedil a následne zhodnotil, \" dodal Oros.
Zastupiteľstvo pri schvaľovaní zámeru zobralo do úvahy aj skutočnosť, že konateľ spoločnosti Fecupral Štefan Hanigovský ponúkol radnici nižšie platby za odpad v porovnaní s okolitými obcami, a to o 50 percent. Navyše, umiestnenie spaľovne v blízkosti priemyselnej zóny by podľa Orosa umožnilo podnikateľským subjektom i samotnému mestu využiť aj spaľovňou vyprodukovanú energiu. \"My sme schválili zatiaľ iba zámer a celý proces prípravy budeme pozorne sledovať. Konečné rozhodnutie bude samozrejme najviac záležať od posudkov odborníkov a dopadovej štúdie na životné prostredie, \" dodal primátor Oros.
Konateľ spoločnosti Fecupral Štefan Hanigovský stále čaká na vyjadrenie Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) v prípade posudku na rozšírenie spaľovne v Prešove, ktorý by mohol byť známy v priebehu niekoľkých dní. Vzhľadom na postoj mesta Prešov, ktoré rozšírenie spaľovne odmieta, vstúpil aj do rokovaní s Veľkým Šarišom. \"Niektorí Prešovčania mi odporučili, aby som si spaľovňu vybudoval vo Veľkom Šariši, kde bývam, tak som si povedal, že aj toto je alternatíva. Osobne si myslím, že aj v priemyselnej zóne vo Veľkom Šariši je možnosť využitia energie, tak aby to bolo v prospech nielen priemyselnej zóny, ale aj občanov. Sľúbil som, že občania budú mať lacnejšiu elektrickú energiu a nižšie platby za odpad, \" vysvetlil Hanigovský. Podľa neho je v Európe 437 spaľovní, ktoré fungujú v blízkosti miest alebo priamo v centrách a ich technológie sú tak bezpečné, že dovoľujú spaľovať a zhodnocovať akýkoľvek materiál, ktorý je spáliteľný.
Proti rozšíreniu spaľovne v Prešove iniciovali Priatelia Zeme-SPZ petíciu v apríli tohto roka. V prvej etape odovzdali MŽP SR hárky so 6400 podpismi občanov, ktorí s týmto zámerom nesúhlasia. V prípade presunu projektu do inej lokality budú podľa Vrábľovej naďalej upozorňovať obyvateľov na konkrétne negatíva, ktoré z neho vyplývajú.
0